Natália Siváková a Martin Halač ze studia Dve lamy se zaměřují na tvorbu vizuální identity a papíry Takeo ve svých projektech už několikrát použili. Také vyzkoušeli různé tiskové techniky a o výsledek se s námi podělili.
Vybrali sme si na skúšku niekoľko rozličných japonských papierov a rozhodli sa ich otestovať rôznymi tlačovými technikami, ktoré bežne používame. Skúsili sme digitálnu tlač, digitálnu bielu tlač, tzv. digitálnu ražbu, sieťotlač, klasickú ražbu, linoryt a sledovali sme výsledky. Bolo zaujímavé zistiť ako inak sa tieto papiere správajú, ktoré sú ako pijavé a napríklad Pachica a jej schopnosť spriesvitniť sa nám vyrazila dych.
Túto techniku ponúka náš dvorný tlačiar Marek Vach z Vach Print ako najjednoduchšiu možnosť dosiahnutia metalickej tlače za dostupnú cenu a kratší čas. Netreba naň vyrábať raznicu, no samozrejme má aj svoje nevýhody. My sme túto techniku skúsili na papier Takeo Kraft Plain v gramáži 120g.
Jednou z nevýhod, o ktorej hovorím vyššie je napríklad to, že digitálna ražba funguje len pri hladkých papieroch. Žiadne štruktúrované papiere na túto techniky nefungujú. Takeo Kraft Plain nám prišiel hladký na dotyk a preto sme ho skúsili potlačiť práve touto technikou. Výsledok dopadol celkom dobre, až na pár miest, kde zlatá fólia vypadávala.
Takeo Kraft Sandline v šialenej gramáži 32g sme vzali k nášmu sieťkarovi. Vybrali sme si neónovú Pantone a šli na to. Farba krásne drží na povrchu, jediné čo tlačiarovi robilo trošku problém bolo tých 32g :)) Papier pri schnutí lietal a to bola jediná problematická časť, no výsledok fakt stojí za to.
116g papier Takeo Tant Select TS-3 N-9 sme si vybrali pre skúšku digitálnej klasickej potlače cmykom. Papier obstál na výbornú, i napriek výraznej štruktúre tlač perfektne drží.
Digitálna biela nie je snehobiela ako zo sieťotlače, to vieme. Preto sme neočakávali žiarivo biely výsledok, no i tak nás veľmi príjemne prekvapil výsledok. Vybrali sme si bledomodrý Takeo Tela Light Blue v gramáži 80g. Napriek jemným chĺpkom, ktoré tento papier má, bola tlač bezproblémová a tlač bielou na tento papier určite odporúčame.
Na termoražbu sme zvolili papier Takeo Satogami Charcoal 198g a skúsili sme vytvoriť efekt black on black za pomoci čiernej fólie. Tlak raznice je potrebné skúšať a vhodne upraviť tak, aby sa grafika nepretlačila na druhú stranu. Nám sa to podarilo a tento papier nerobil v tlači žiadne ťažkosti.
Ako predposlednú tlačovú techniku sme si vybrali ručný linoryt. Jemne chlpatý Takeo Tela White v gramáži 120g vyšiel v tomto teste super. Spojenie ručného linorytu s japonským papierom, ktorého ručná výroba má niekoľko tisícročnú tradíciu, bolo zároveň aj pekným konceptuálnym spojením papiera a tlačovej techniky.
Absolútny highlight testovaných japonských papierov bol papier Takeo
Pachica. Tento papier má veľmi špecifické správanie ak sa na jeho potlač použije slepotlač. Papier
sa totiž pod tlakom a teplom stáva priesvitným. Výsledná tlač tak získava úplne iný rozmer pri pohľade
v protisvetle. Vzniká efekt bieleho papiera a pauzáku v jednom.